Veterná energia

Vietor je prúdenie vzduchu, ktoré vzniká dôsledkom vyrovnávania rôznych tlakov vzduchu v atmosfére pri nerovnomernom ohrievaní zemského povrchu. Energia vetra je veľmi veľká predstavuje asi 1020J.

V prízemných vrstvách je prúdenie vzduchu do podstatnej miery ovplyvnené krivosťou terénu ale aj samotným trením a turbulenciami. Všeobecne platí, že najefektívnejšie využitie veternej energie môžeme sledovať pri mori. Vo vnútrozemí je „výskyt“ tejto energie a jej využiteľnosť pre výrobu elektrickej energie ovplyvnený topografiou územia. Využitie veternej energie je oproti energií slnečnej len vo výrobe elektriny a nie tepla. Zato v prípade voľby dobrej lokality pre výstavbu takejto elektrárne, je výkon vo výrobe elektrickej energie oveľa vyšší.

Vo všeobecnosti platí, že najlepšie podmienky pre vznik veternej elektrárne sú pri mori, kde sú poveternostné podmienky najlepšie. Vo vnútrozemí vznik elektrárni úplne determinuje topografia. Špecifiká územia sú pre každé miesto rozdielne. Príkladom môže byť Pandorfská platňa, ktorá akoby tvorila lievik medzi Alpami a Karpatmi a podmienky pre umiestnenie veternej elektrárne sú tam vynikajúce. Príkladom terénnych prekážok môžu byť systémy pohorí alebo prítomnosť lesa. Pravidlom je samozrejme, že územia vo vyššej nadmorskej výške sú miesta, kde fúka viac. Je teda možné povedať, že s väčšou nadmorskou výškou sa rýchlosť vetra zvyšuje a tým aj možnosť výroby energie. Zároveň lesy a budovy rýchlosť vetra výrazne spomaľujú, čo negatívne vplýva na chod turbíny. Vzdialenosť medzi turbínou a prekážkou musí byť najmenej viac ako 5-násobok výšky prekážky v hlavnom smere vetra a najmenej 3-násobok v bočnom smere vetra, aby sa tak zabránilo vzniku závetria, čo ovplyvňuje výrobu energie.